Pacienço | ||
air : Dans ce Paris plein d'or et de misère. |
Trento-sèt an ei Sueio , à l'Oousservanço, A Santo-Paoulo eme à l'Adoubadou, En dian souven : poou pa peri la Franço ! Ai empiela dé moutto à moun sadou. Paoure Pacienço i aro qué venes ranci, Dé toun reflein oouras lou dementi ; Per lou carboun dé peiro emmalaouti, Vui , toun destin es dé mouri d'estranci ! Anen , Pacienço : avalo lou boucon ; Ti lou mordries, n'en serié pa pu lon. |
Quan mi l'an mé, lou faou-noun dé Pacienço Eri d'aploun, degourdi, fres é gai ; E chasque jou mi vouignieou la councienço D'un escandaou dé mous , oou Viei Palai. Vui , sabi plu lou camin doou Racati ; Sieou troou erous d'avé dé brigadeou, E pinti plu qué d'un jaoune morveou Cin caou per mes lei traveto doou pati !... Anen, Pacienço : avalo lou boucon ; Ti lou mordries, n'en serié pa pu lon. | ||
Despui qu'aduen soun arseni dé coko, Dé mai en mai la plago mi recoui ; Oou cavalé plu ni coquo, ni moquo, Toutei mei mouele an mié pouce dé roui !.... Lei femelan empuroun l'uçandïo : A seis oustaou, din lou pichoun Bavò, Dei fugueiroun sa pesto es lou pivò ; Aougeoun tratta la rusquo dé bordïo !.... Anen, Pacienço : avalo lou boucon ; Ti lou mordries, n'en serié pa pu lon. |
Nou leis an pré lei bras à l'engranagi, Lei charreiras Liounes é Parisien, Quan si soun di : qu pito fa gavagi ; Foou enventa dé centenaou d'engien. Mai qué riguen, sé la vermino plouro, Quan li segan l'erbo souto lei pè, Grègou toujou ! per parla san respè, S'engreissaren meme dé sei petouro !.... Anen, Pacienço : avalo lon boucon, Ti lou mordries, n'en serié pas pu lon. | ||
Lou fabrican serquo l'aconomïo, E ben ! alor, qu'es qué l'empacharié Dé fa d'espragni en brulan ma senïo Per sei vapour é sei raffinarié? Tiro parti jusquo dé la pu-fino : Dé sa brutici un calitro es pu chier Qu'un toumbareou dé moutto en plen iver ; Mai testo aqui ! l'an clava seis eisino ! Anen, Pacienço : avalo lou boucon ; Ti lou mordries, n'en serié pa pu lon. |
Lou fabrican serquo l'aconomïo, E ben ! alor, qu'es qué l'empacharié Dé fa d'espragni en brulan ma senïo Per sei vapour é sei raffinarié? Tiro parti jusquo dé la pu-fino : Dé sa brutici un calitro es pu chier Qu'un toumbareou dé moutto en plen iver ; Mai testo aqui ! l'an clava seis eisino ! Anen, Pacienço : avalo lou boucon ; Ti lou mordries, n'en serié pa pu lon. | ||
An estendu dé Morgieou à Menpenti, Din lei caranquo, oou bor dé noueste gou, Dei Crotto Aren, dé l'Ataquo à Girenti, Soun vilen dra mortuoron dé pertou. Negre manteou, imou dé tan dé larmo, Oh ! sé poudieou coumanda lou ven Lar ! Bouffo, roumpu ! devoro, galavar ! Acrè ! dirieou, vengeo-mi, qu'ai gé d'armo ! Mai noun, Pacienço : avalo lou boucon ; Ti lou mordries, n'en serié pa plu lon. |
Quan dé sizampo, oou Carnavas, tou pale, Senti canta mei den din moun fanaou, E qu'en passan mounte si douno bale, Li vieou suza lei vitro doou gro caou ; En tremouran dieou : oou foun dé l'abìme Qué t'a poussa ? cé qué fumo adamoun E fa ragea sei miraou : lou carboun !.... Alor, alor ! lou coumpreni, lou crime ! Mai noun, Pacienço : avalo lou boucon ; Ti lou mordries, n'en serié pa pu lon. | ||
Es doun escri ! dé-longuo à touto vèlo Abordaran sei pincou doou cuou pla ! Viran la proué su sei tristei penèlo, Jamai l'Angles n'en pourra gé couela ! N'en vendra gé, de guerro, dé delugi ! Veiran la fin de seis inoundacien ! Agouttaran sei pousaraquo, à Lien ! Punira pa, Dieou , tou soun capounugi !.... Oh ! noun, Pacienço : avalo lou boucon ; Ti lou mordries, n'en serié pa pu lon. |
Viei, nus é crus, senso ami, senso asilo, M'accampara, bessai, la Charitè : Din sei forneou, per surleva ma bilo, Veirai luzi soun incro poutitè. En mooudissen la clarta qué m'affusquo, La leissarai, ma peou , à l'espitaou. Siou tan fava, qué moun darnié badaou L'espirarai senso senti la rusquo !.... Anen , Patienço : avalo lou boucon ; Ti lou mordries, n'en serié pa pu lon. | ||
Novembre 1840 |
|